Morálne bahno ako programový prvok televízneho vysielania

Autor: Petra Papajová | 29.3.2012 o 20:48 | (upravené 29.3.2012 o 20:57) Karma článku: 8,31 | Prečítané:  1766x

Píše sa rok 1894. Ľudia si pokojne hovejú vo svojich kožených kreslách, ladia si svoju obľúbenú rozhlasovú stanicu, prípadne čítajú noviny. Ani len netušia, čo sa na nich chystá. Nie vážení a milí, nehovorím o vojnách. Hovorím o prichádzajúcom médiu, ktoré malo zmeniť ich životy, ich myslenie, ich chápanie. O tých obrázkoch, nastavaných za sebou tak, aby to vyzeralo ako pohyb. O filme, ale predovšetkým o televízii. Kde sa vytratili tie časy, keď ľuďom ku zdeseniu a odchodu z kina stačil prichádzajúci vlak a k vážnemu pohoršeniu filmový bozk? Tie sú dávno pasé.

Približne o jedno storočie neskôr, keď si človek myslel, že už ho na obrazovke nestretne nič horšie ako propagandistický film, či relácia,  prišla MTV v roku 1992 s brilantným nápadom - na obrazovky vyslala ako experiment prvú reality show s názvom „Reálny svet". A hádajte čo? No, ľudia to milovali a producentom to sypalo. Takže nám začali servírovať výdatné večere v podobe ľudí, ktorí sa na obrazovkách nielen hádali, ale aj pili, nadávali a súložili. Fakt. No verili by ste tomu? Lebo ja teda nie. Bohužiaľ, zabudli nám dať servítky, aby sme si mali do čoho utrieť ústa, keď po tomto jedle ovraciame polovicu obývačky. Niečo na štýl gladiátorských zápasov, ktoré boli zakázané už v roku 404 po Kristovi, sa začalo na nás usmievať z obrazoviek. Až na tú smrť, ale viete čo sa hovorí - čo nie je, môže byť. Napríklad v takej Číne už začali s vysielaním televíznej show s názvom „Rozhovory pred popravou". Ja si to predstavujem asi tak, že čínske rodiny zasadnú k obrazovkám, vezmú chrumky a pozrú si človeka, ktorý onedlho zomrie. Neskutočná zábava. Horšie už by boli asi len rozhovory po poprave. Slovenské televízie zatiaľ stále zostávajú len pri tej ľudskej hlúposti. A vynáša im to dobre. Úprimne, kto by sa nechcel v hlavnom televíznom čase pozerať na bandu primitívov, ktorí si bez nejakého väčšieho úsilia vyslúžia tak akurát hanbu a prepieranie svojho života v médiách? Veď to človeka, tvora povrchného, až tak pohladí na duši, keď si môže pozrieť niekoho chudobnejšieho, hlúpejšieho, nešťastnejšieho ako je on sám, prípadne si môže šťavnato zanadávať nad jeho nízkou inteligenciou.

Treba si však konečne uvedomiť, že medzi všetkým týmto hnusom vyrastá ďalšia generácia. Televízia ako jedno z najmocnejších médií by konečne malo čeliť ťarche zodpovednosti, ktorú prechováva voči tým, ktorí jej s dôverou denne venujú svoj čas, ale aj zdravý rozum.

Ach, ty úbohý televízny spotrebiteľ! Bahnom ťa kŕmia, a na bahno sa aj obrátiš.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?