A čo ak sa šikana dostane ďalej ako za areál školy? Čo ak sa dostane ďalej ako končia hranice vášho mesta? Čo by ste urobili, ak by sa pol republiky prizeralo ako vás niekto verejne šikanuje? Ešte horšie. Ak by sa na to museli pozerať vaše deti, babka a váš partner. A čo ak by vás šikanoval niekto, kto má najväčší vplyv na názor ľudí?
Snažila som sa zamyslieť nad tým, aké by boli moje šance v boji proti médiám. Pani učiteľka už ma nemôže zachrániť, mame sa môžem tak akurát vyplakať v kuchyni nad kakaom a môj psychológ by pravdepodobne predal moje výpovede ešte skôr, ako by sa mi stihli sformulovať v hlave. Potom mi napadlo.. možno by ma mohol ochrániť štát. Áno, to bude ono! Štát ma ochráni!
A tak som zisťovala.. tam chráni moje súkromie jeden dohovor, tu zase nejaký pakt, hentam deklarácia, či zákon. Novinársky kódex... Pfff, tak určite! Nielen, že štát poctivo chráni moje súkromie, dokonca ma nik nemôže ani ohovárať! Nejde mi teda do hlavy ako je možné, že polovica republiky vie, aké má hentá psychické problémy, ako tamten pribral, kto je na dne, prečo niekto nosí červenú spodnú bielizeň, ako je možné že sa rozvádza, a podobne. Príde mi, že tí sopľaví grázlovia vyrástli do dospelej podoby, zamestnali sa v bulvárnych denníkoch a šikanujú a šikanujú. Strategicky. Systematicky. Prešpekulovane. A majstrovsky! Lebo ľudia to proste žerú.
Absolútne odmietam názor, že ľudia zo šoubiznisu by mali byť zvyknutí na to, že niekto neustále porušuje ich základné ľudská práva. A bohužiaľ, niekedy až do ich posledného dychu.
Ak aj vy čítate bulvár a milujete všetky tie pikantérie zo života známych ľudí, prosím vás o jedno. Predstavte si, že to dievča, o ktorom píšu je vaša dcéra. Sestra. Najlepšia priateľka. Mama.